Cesta
Kráčam prázdnymi ulicami mesta,
vietor mi duje do vesty,
spoznávam nové miesta,
spoznávam nové cesty.
Krok za krokom za niečím novým,
v mysli sa mi vynoril článok z novín.
Zmeň svoj život, nájdi svoj svet,
choď rovno a neobzeraj sa späť.
Tak pokračujem prechádzkovým tempom,
neponáhľam sa, nemám prečo.
Nikto ma nečaká, nikoho nemám,
z pamäte sa vynárajú všemožné mená.
Nikto neznamená pre mňa
viac ako zastávku na trati,
Každý sa časom z hlavy vytratí.
Skladám si svoj život
ako stavebnicu z lega,
dosť bolo s tým, takto sa žiť nedá.
Je na čase určiť si smer,
skončiť s blúdením
a vyliezť z tých dier.
Začať tam, kde som skončil by bola chyba,
pozbieram sa, aj v prípade, že znova zlyhám.
Vstanem, oprášim sa a idem v diaľ,
hľadať svoj osud, zabudnúť na žiaľ.
Zhadzujem z pliec všetky starosti ,
ktoré môj chrbát ťažia,
som na ceste hľadania svojho šťastia.
Ktovie čo ma čaká na konci cesty?
Možno cieľ a možno ďalšia púť.
Budem nútený kráčať ďalej,
až kým sa viac nebudem môcť pohnúť.
Komentáre