O chvíľu bude 5 hodín nad ránom a ja som ešte stále nezažmúril oka. Pravdepodobne to bude tým, že som na nočnej. Mojou hlavou víria myšlienky. Opäť sa dostávam ku skvelej téme na rozoberanie. Byť či nebyť. Hehe. To je otázka. Ako to môže niekoho trápiť? Človek by sa mal skôr zamyslieť ako si to užiť. Tak niekomu postačí ku šťastiu úplná maličkosť. Napríklad mňa dokáže potešiť úsmev. To je asi všeliek. Idem si po ulici, pohľadom zavadím o dobre stavané dievča. Prejde okolo mňa, otočím sa za lepšou perspektívou, ona sa tiež zhodou okolností otočí, usmejeme sa na seba a pokračujeme každý svojou cestou. Obdivujem život komikov. Tí ľudia povedia vtip a ich najväčším potešením je ľudský smiech. Strašné sa mi páči, keď niekto pri záchvate smiechu zakrochká. Podľa mňa to nie je hanba. Skôr sa bavím ďalej.
Ďalšou vecičkou v živote, ktorá ma dokáže fascinovať je prvé rande. Skús si spomenúť koľko krát si už také niečo zažil. Prvé minúty, keď ešte nevieš, čo by si mal povedať, cítiš ako sa hanbíš a snažíš sa pôsobiť čo najsebavedomejšie. Kým tú bariéru prelomíš ti srdce vylezie do krku, máš sucho v ústach, vyschnuté pery. Potom príde na rad prvý bozk. Pokiaľ nemáš vypité, alebo nadpriemerné sebavedomie, obávaš sa ho. Ale keď príde, všetko už ide samo. Rozlúčite sa a obaja idete domov s pocitom nevýslovného šťastia(v prípade, že partner nemal na večeru cibuľu alebo inú aromatickú zeleninu, napr. fazuľu). Ja osobne mám najradšej dobíjanie ženského srdca. Stane sa, že to sem-tam nevyjde, ale tá odmena stojí za to. Ja si spomínam na svoj prvý bozk... Bol to skôr božtek. Mal som asi 13. Hrali sme s deckami schovávačku a náhodne som sa ocitol za kopou štrku s jednou veľmi peknou dievčinou. Tak slovo dalo slovo a nastal čas sa pobozkať. Obaja vystrašení ako malé deti. No a po chvíľke premáhania bolo po tom. Viem, že veľa ľudí, hlavne romantikov hovorí, že sa mu to zdalo ako večnosť, ale nebudem klamať. Tak rýchlo ako začal, tak rýchlo aj skončil. Keď už toľko básnim o tých bozkoch, tak musím uznať, že nie som žiaden svätec. Vystriedal som už desiatky dievčin (a to rátam len v triezvom stave), ale s každou to bolo niečo iné. Najviac ma fascinujú 2 typy. Dievky, čo radi hryzkajú do jazyka a ohrýzajú pery a druhý typ je ktoré majú nekonečný jazyk.
Existuje ešte jedna nádherná vec a to, keď niekoho obdaríte a má z toho naozajstnú radosť spojenú so šokom. Vtedy viete, že tá radosť je naozaj skutočná. Vtedy ma vždy zahreje pri srdci. A práve preto rád dávam darčeky ocinovi. Jemu jedinému dokážem kúpiť presne to, čo by si chcel kúpiť on sám, ale nakoniec to vzdá, lebo si myslí, že je to nevýhodná kúpa. Najviac bol prekvapený asi keď som mu kúpil na Silvestra cigaru, aby sme si obaja spolu o polnoci zapálili aj keď obaja sme boli na inom mieste.
Čo milujem, je predvádzať sa pred ľuďmi. Nie nejako extra, ale aspoň tak, aby to nebolo až prehnané. Som rád stredobodom pozornosti. Možno práve preto som sa dal na divadlo. Je skvelá vec, keď niekto dokáže oceniť tvoju snahu. Niekedy sa síce kvôli tomu človek stretne zo závistlivosťou, ale aj to je súčasť života. Každý sme nejaký. Ja si tiež niekedy sám sebe dokážem liezť na nervy a to nie som ani schizofrenik.
Poslednou vecou, ktorú by som pre tentokrát chcel spomenúť je keď sa zobudíš vedľa niekoho, koho miluješ a vieš, že s ním stráviš konečne po dlhej dobe spoločný deň. Síce som to ešte nezažil, ale určite je to skvelé. A čo ešte keď ti náhodou aj urobí raňajky do postele? To už naozaj stojí za to.
Dúfam, že ste prišli pri tomto článku na trochu lepšie myšlienky. Mne sa už pri samotnom jeho písaní zlepšila nálada.
LACI
Komentáre