Laci

No tak narodil som sa už dávno. Bolo to v roku 1987, čiže ešte za čias komunizmu. Bola to studené zima. December. Takže som chytil jedno z najlepších znamení, to jest strelec. Dosť ma jeho charakteristika vystihuje, ak chcete vedieť, navštívte hocijakú stránku s horoskopmi.
Moja mama mala ešte len 18, čiže bola práve v mojom veku. Ona už mala na krku decko, zatiaľ čo ja ešte len študujem a o deťoch ešte ani nesnívam. Myslím, že na to ešte mám dostatok času. V sedemnástke musela skončiť so školou, lebo mala 5 mladších súrodencov a musela pomôcť rodičom starať sa o nich. Pokazilo jej to život. V tejto dobe má ťažké uplatnenie v zamestnaní.
Otec mal už 22 a dokončenú školu, takže to mal v pohode. Ale nie úplne. On vyrastal už od detstva bez otca. Mal to ťažké. Popri škole musel veľa makať, či už na záhrade alebo na brigádach. Nakoľko nemal od šiestich rokov otca, nevedel vychovávať ani on nás. Všetko musela utiahnuť mama. Ale teraz je to už všetko oukej.
Prvé roky života si nepamätám, ale viem, že rok po mne sa narodil môj brat. S ním sme boli už odmalička úplne rozdielny. Ja komunikatívny a spoločenský a on uzavretý samotár. Ja šport a pohyb zbožňujem. Jemu je akýkoľvek pohyb ukradnutý. Ja optimista, on pesimista. Jediná naša spoločná záľuba je matika. Inak v poslednej dobe si už celkom rozumieme. Keď sme boli menší, vždy sme sa hádali, bili a robili si napriek. Podpichujeme sa však doteraz, no ale keď potrebujem pomoc, viem, že ju u neho vždy nájdem.
Môj vzťah k mame je dosť blízky. Hovorím jej veci, ktoré asi každý syn svojej mame nepovie. Rád s ňou kecám, dokonca sa mi páči, aj keď sa so mnou učí. Ona si síce myslí, že to neviem oceniť, no to je len pretvárka.
S otcom je to o niečom inom. Mám k nemu asi až priveľký rešpekt. Neviem pri ňom presadiť svoj názor. Ale je to aj jeho povahou. Je dosť veľký nervák. Nevieme si nájsť spoločnú cestu, aj keď v poslednom čase to už ide k lepšiemu.
Chodil som na 3 rozličné škôlky, mám odtiaľ krásne spomienky, ale je ich málo. Potom prišla základná škola. Pre mňa znamenala len 4 roky, lebo som prestúpil na 8-ročný gympel. Mal som tam pár kamošov, ale žiaden nebol nejaký blízky. To som zistil až keď som prestúpil na Obchodnú akadémiu. Tu som našiel fakt super kolektív. Niekedy to tak nevyzerá, ale v hĺbke duše to z nás cíti asi každý, že sa máme radi. Naučil som sa tu fajčiť a aj poriadne si vypiť. V tomto období sa u mňa rozbehla puberta naplno. Prvé dievčatá, ktorých stále pribúdalo. Nikdy to však nebola láska. Prvý ročník bol v mojom živote prelomový. Už som nebol decko, čo len počúva rodičov. Už som bol sám sebou. Takže dievča za dievčaťom. Vybudovala sa moja závislosť na fajčení. Pravidelne raz do týždňa si ísť vypiť. Sem tam aj nejaká tá tráva. Našiel som si svoju partiu, kde som bol kľúčovou postavou. Marky, Defi, Kudla a ja, čiže MC Treska. Máme spolu veľa záľub, aj keď medzi nami už bolo množstvo konfliktov, najmä kvôli babám. Ale to je už chvalabohu za nami.
Druhý ročník. Opäť budovanie vzťahov v našej triede sa dostalo na vyššiu úroveň. 17. novembra som sa prvýkrát zaľúbil. Bolo to perfektné dievča. Boli sme síce dosť rozdielny, ale mali sme aj veľa spoločného. Bola super. Ale 2 týždne pred Valentínom mi dala košom. Bol som strašne zdrvený. Pomerne dosť skoro som sa spamätal a našiel si nové dievča. Bolo to na Valentína. Bola to baba, ktorá bola tiež super. Bola bohovská. A ja idiot som ju o tri mesiace nechal. A to kvôli úplnej hlúposti. Teraz si už ani nespomeniem prečo. V škole to už išlo dolu vodou so známkami. Ale stále som bol nadpriemerný chalan.
Tretí ročník, čiže aktuálny bol zo všetkých najlepší, aj keď mal množstvo záporov. Klady však stále prevažujú. Takže vydali sme ako skupina ( rapová - Wec Mestská ) naša prvé CD. Stal som sa asi najznámejšou osobou na škole. Mal som výlet do Linzu ( Rakúsko ) a dal som sa na pozemný hokej, kde som spoznal super chalanov. Teraz zápory. Beznádejne som sa zaľúbil do spolužiačky, ktorá ma má rada len ako kamaráta a mal som problémy s pár týpkami, čo ma chceli „zabiť“. Keď tak zhodnotím svoj život, páči sa mi. Mám 18, a dokázal som toho už vlastne dosť. A verím v to, že ešte veľa toho aj dokážem. Zažil som sklamania, radosti, strasti, zábavu, nudu. Raz dobre, raz zle. Ale som tu. A som tomu rád.